Pre Annu to bol obyčajný večer.
Vrátila sa z práce, hodila kabelku, vyzliekla kabát a automaticky sa zohla k topánkam, aby ich odložila na miesto.
Deň bol dlhý, nohy ju boleli — všetko ako vždy.
Lenže keď vzala topánku do ruky, vo vnútri sa niečo ťažko pohlo.
Anna zamrzla.
Možno len spadla minca alebo kľúč?
Oprela topánku o dlažbu a jemne ňou zatriasla — a v nasledujúcej sekunde topánka ožila.
Z vnútra sa vyšmykla tenká hadička — tmavozelená, lesklá, s drobnými očami.
Nevrhla sa, nehryzla — len sa pomaly vysunula a zmizla pod skriňou.
Anna vykríkla, odskočila a utekala po telefón.
Susedia pribehli o pár minút. Jeden muž nadvihol topánku hákom, druhý svietil baterkou.
— Určite tam bola, — opakovala Anna trasúcim sa hlasom. — Cítila som, ako sa hýbe!
Neskôr sa ukázalo, že to bol obyčajný užovka, neškodný had, ktorý sa zrejme dostal dnu z ulice, keď hľadal teplo.
Lenže všetkých prekvapilo jedno — topánky stáli vo vnútri bytu, za zatvorenými dverami.
Nebola otvorená ani štrbina, ani okno.
Ako sa tam dostal, nikto nezistil.
Odvtedy Anna každý večer kontroluje svoju obuv.
A susedia sa smejú, že sa teraz „vyzúva s adrenalínom“.
